4. revolúcia – energetická sebestačnosť

V úvode k premietaniu filmu jeho autor Carl A. Fechner uviedol, že radu rokov natáčal filmy s ekologickou tematikou pre rôzne európske televízie. Keď sa zaoberal ekológiou, došiel logicky k záveru, že je treba sa venovať energetike. Konečný impulz pre natočenie tohto filmu prišiel, keď Hermann Scheer vydal svoju knihu Energetická sebestačnosť.

Natáčanie, scenár, hlavné role

Film je postavený na kontraste dvoch názorov, na strete postojov konvenčnej a obnoviteľnej energetiky. Vedľa toho je akcentovaný pohľad chudobných ľudí v rozvojovom svete. Film bol natáčaný v rôznych krajinách na všetkých kontinentoch, samotné natáčanie trvalo 7 mesiacov, ďalších 9 mesiacov zabralo strihanie do konečnej podoby. V Nemecku a Rakúsku je film distribuovaný do bežných kín, v budúcich týždňoch bude zahájená distribúcia vo Švajčiarsku. V prípade záujmu bude film distribuovaný i do českých kín.

Konvenčnú energetiku zastupuje Faith Birol , vedúci ekonóm (Chief Economist) Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA - International Energy Agency). Jednou z jeho úloh je dohľad nad vydávaním každoročného prehľadu World Energy Outlook, najdôležitejšej publikácie IEA. Než začal pôsobiť v IEA, pracoval šesť rokov pre Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC - Organization of the Petroleum Exporting Countries).

Obnoviteľnú energetiku zastupuje Hermann Scheer, známy nemecký politik, ktorý mal významný podiel na presadení systému výkupných cien v Nemecku od roku 2000. Je prezidentom Európskej asociácie pre obnoviteľnú energiu (EUROSOLAR - European Association for Renewable Energy) a predseda svetovej rady pre obnoviteľné energie (WCRE - World Council for Renewable Energy).

Príklady dobrej praxe prezentuje medzi inými Folkecenter, jeho riaditeľom je Preben Maegaard, ktorý bol vedľa rady ďalších funkcií poradcom prezidenta Mali. Mali je druhý príklad, vo filme prezentovaný Ibrahimom Tegolou, ktorý okrem praxe vo Folkecenter získaval skúsenosti i v banke Gramín v Bangladéši. Banka Gramín je známa poskytovaním mikroúverov chudobným ľuďom, dáva im tak možnosť sa vymaniť z chudoby vlastnými silami.

Niekoľko záberov z filmu

Texty uvedené pri jednotlivých záberoch sú iba približným prepisom titulkov, ako boli zaznamenané v priebehu premietania. V niektorých prípadoch preto mohlo dôjsť ku skresleniu informácie. Lepší je preto uvidieť film na vlastné oči.

Záber 1: letecký pohľad na Los Angles v noci - veľa svetiel, presklené fasády budov žiaria do okolia, veľa automobilov sa hrnie po širokých osvetlených uliciach...

"Ak sa dívam zo vzduchu na mesto ako je Los Angeles, chápem, že je ľuďom zaťažko predstaviť si, že veľa energie, ktorá je dnes vyrábaná v uholných a jadrových elektrárňach by mohla byť v dohľadnej dobe vyrábaná z obnoviteľných zdrojov."

Záber 2: Hermann Sheer v Los Angeles ide taxíkom a telefonuje

"Človeka to vyslovene bolí: každý druhý mrakodrap má presklenú fasádu, ale žiadny nemá fotovoltaickú. Pritom by to mohlo vypadať úplne rovnako, ale navyše vyrábať elektrinu. Ignorácie firiem, ktoré si neuvedomujú, že sa zvýšené náklady vrátia v energii zadarmo... Malo by sa zakázať nechávať po sebe emisie, následky totiž nesie celá spoločnosť."

Záber 3: Faith Birol za svojím pracovným stolom v kancelárii EIA

"Predstava, že by sa všetka energia vyrábala z obnoviteľných zdrojov, je na hony vzdialená realite."

Záber 4: terénny automobil ide po ceste-neceste do chudobného mesta v Mali

Ibrahim Tegola komentuje: Nikoho ani nenapadlo zaoberať sa myšlienkou sprostredkovať prístup k elektrine rozvojovým oblastiam. Opýtať sa v rozvojových krajinách, kde žijú 2 miliardy ľudí: "Potrebujete elektrinu?" je v podstate to isté ako sa opýtať: "Potrebujete obnoviteľný zdroj elektriny?"

Záber 5: Faith Birol za svojím pracovným stolom v kancelárii EIA

My energetici sme zodpovední za dve tretiny emisií CO2. ... Musíme CO2 zachytávať a ukladať pod zem, v krajinách OECD by mali byť všetky nové elektrárne vybavené systémom CCS, v rozvojových krajinách každá druhá. ... Myslím si, že nám môžu pomôcť jadrové elektrárne, každý rok 20 nových jadrových elektrární.

To je možno jedno z hlavných posolstiev filmu. Zamerajme svoju pozornosť tam, kde s málom môžeme urobiť veľa. Ročný zisk jedinej ropnej firmy Exxon Mobil by mohol zabezpečiť živobytie pre 540 miliónov ľudí v Afrike. Riešením však nie je im tie peniaze rozdať, ale skôr podľa vzoru banky Gramín dať im šancu sa z chudoby vymaniť vlastnými silami. Niekedy, ako napríklad v amazonskom pralese, môže byť naopak riešením platiť miestnym ľuďom za to, že zastavia svoje komerčné aktivity – rúbanie pralesa.

celý článok tu

autor - Bronislav Bechník

zdroj: www.tzb-info.sk