Miškov pozastavuje rokovanie o ACTA

Minister hospodárstva Jaraj Miškov (SaS) zastavil proces prijímania Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA). Chce najskôr verejnú diskusiu.

Prijatie Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) nemusí byť taká formalita, ako si mysleli predstavitelia Európskej komisie. Minister hospodárstva Juraj Miškov z SaS pozastavil legislatívny proces jej prijatia. Najskôr chce, aby k nej prebehla verejná diskusia.

"Dohoda ACTA a jej aplikácie obsahuje množstvonepresností a skrýva tak potenciálne riziká neželanéhostavu. Nepodporím dohodu, ktorá by mohla akokoľvekokliešťovať základné práva a slobody," zdôvodnil svoje krokyminister Miškov.

Ak sa potvrdí kritika, je ochotný zastaviť jej prijímanie úplne. V tom prípade by ju nepredložil ani na vládu. Dôsledky, ktoré z toho plynú je ochotný znášať.

S ACTA nesúhlasia ani naši susedia. V sobotu večer stoplo ratifikáciu Poľsko, dnes sa k nim pripojilo aj Česko. Informáciu priniesol spravodajský server iDnes.cz.

O zastavení schvaľovania mal novinárov informovať premiér Petr Nečas. Kabinet chce podľa portálu problematiku ešte analyzovať. Nečas ss obáva ohrozenia občianskych slobôd, píše iDnes.cz.

Proti je aj Smer

Proti súčasnej podobe dohody ACTA sa už vyslovil Smer. Zmluva je v jej súčasnom stave na území Slovenska neratifikovateľná, povedal predseda Rober Fico.

Poslankyňa europarlamentu za stranu Smer-SD Monika Flašíková-Beňová tiež upozornila, že proces vzniku ACTA bol netransparentný už od začiatku. Hoci dohoda sa začala formovať už v roku 2008, Európsky parlament ju dostal k dispozícii až v lete roku 2011. Aj to však išlo iba o text zmluvy, chýbali protokoly, ktoré sú podľa Flašíkovej-Beňovej akýmisi vykonávacími predpismi. Stále ostávajú utajené.

Vo februári by dohodu ACTA mali prerokovať tri výbory europarlamentu a vzápätí v júni k nej zaujme stanovisko plénum. "Dúfam, že ju zamietne ako celok," povedala europoslankyňa a dodala, že čoraz viac poslancov sa stavia k dohode odmietavo. Okrem socialistov ide aj o zelených či liberálov.

Viacerí už podpísali

Obchodná dohoda ACTA si podobne ako podobná americká zmluva SOPA kladie za cieľ bojovať proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných alebo filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových
odevov a podobne.

Zavádza zodpovednosť pre poskytovateľov pripojenia odtajniť medzinárodným orgánom informácie o jednotlivých užívateľoch či weboch, ktoré by autorské práva porušovali. Hriešnikov by tak bolo možné stíhať oveľa jednoduchšie než v súčasnosti.

Obsahuje však viaceré sporné body, ktoré by podľa odporcov viedli k obmedzeniu slobody, cenzúre internetu či šikane na hraniciach. Príkladom môže byť zavedenie nového práva pre colníkov, ktorí by tak mohli skontrolovať počítače či hudobné prehrávače, či je všetok obsah v nich legálny.

V japonskom Tokiu dohodu ACTA 26. januára podpísali zástupcovia 22 krajín EÚ. Pridali sa tak k signatárom, ktorí ACTA podpísali už v októbri minulého roka. Konkrétne išlo o USA, Kanadu, Mexiko, Austráliu, Nový Zéland, Japonsko, Južnú Kóreu, Singapur a Maroko. Opatrenia obsiahnuté v zmluve zatiaľ nenadobúdajú právnu platnosť, musí ich schváliť Európsky parlament.


Dohoda môže obmedziť prehrávače aj lieky

Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA) má 51 strán. Vyčítajú jej tiež, že viaceré ustanovenia sú vágne.

1. Kúpili ste si túto pesničku legálne?

Takúto otázku by vám po prijatí ACTA mohol položiť colník, keď bude kontrolovať, či neprevážate falšovaný tovar. Týka sa to aj obsahu digitálnych prehrávačov či notebookov. Takéto kontroly legálnosti hudby či filmov sú však podľa kritikov v praxi nepredstaviteľné.

ACTA píše, že štáty môžu z tejto kontroly vylúčiť „malé množstvo tovaru nekomerčnej povahy v osobnej batožine cestujúcich“, čo by sa malo týkať aj kontrol obsahu multimediálnych zariadení.

2. Koniec prehrávačov s pevnými diskami

Slovensko by po podpise ACTA muselo prijať „účinnú ochranu“, ktorá by bránila prelomeniu ochrany cédečiek či dévedéčok. Netýkalo by sa to len pevných nosičov, ale aj skladieb z legálnych internetových obchodov, ktoré sú chránené proti kopírovaniu.

V praxi by ustanovenie mohlo priniesť obmedzenie predaja prehrávačov, ktoré dokážu obsah dévedéčok skopírovať na vstavaný disk.

ACTA spochybňuje aj legálnosť takto vyrobenej kópie skladby či filmu pre vlastnú nekomerčnú potrebu, no ich reguláciu ponecháva na jednotlivých krajinách.

3. Ohrozené generiká

Kritici pripomínajú, že ACTA môže ohroziť dostupnosť generických liekov.

Ak sa bude menšia farmaceutická spoločnosť sporiť s konkurenčnou korporáciou o patenty na výrobu generických liekov, môže to byť dôvodom na zničenie zásielky takýchto medikamentov.

4. Čo sťahujete?

Slovensko bude môcť podľa dohody prijať zákony, ktoré nariadia poskytovateľom on-line služieb, aby nahlásili používateľov, ktorých účet „bol údajne použitý“ na nelegálne sťahovanie.

V praxi to môže znamenať napríklad zákon, ktorý by poskytovateľom prikázal sledovať, kto z webu sťahuje filmy nelegálne. Dnes je to u nás nepredstaviteľné, firmám takéto aktivity zákon zakazuje.

5. Ohrozenie webov so softvérom

Okrem technických prostriedkov na kopírovanie obsahu by muselo Slovensko obmedziť dostupnosť programov, ktoré dokážu prelomiť digitálnu ochranu. Často ide o bezplatné a legálne aplikácie.

ACTA by zároveň umožnila zasiahnuť proti webom, ktoré takýto softvér šíria. Dohoda však neobsahuje žiadne poistky, aby sa toto ustanovenie nezneužívalo.

6. Fiktívna škoda

ACTA umožní vydavateľom požadovať aj za malé prehrešky voči autorským právam mnohomiliónové odškodné. Vydavatelia a ich zástupcovia budú môcť svoje nároky oprieť o „akúkoľvek legitímnu mieru hodnoty“ autorských práv.

Okrem stratených ziskov môže ísť podľa ACTA o možnú trhovú hodnotu pirátskej kópie.

Adam Valček