Neefektívne vetranie bytových domov

Článok prináša výsledky merania tepelne vlhkostného mikroklímatu niekoľkých kúpeľní v panelových domoch po dobu 1,5 mesiaca. Zo získaných analýz možno vyvodiť zaujímavé závery o využití kúpeľní v jednotlivých bytoch s väzbou na nároky pre vetranie a posúdenie existujúceho vetracieho systému. Prirodzené vetranie bytových jadier sa ukazuje vždy ako nedostatočné.

1. Úvod

Sledovaný 9podlažný panelový dom bol postavený v závere šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Pôvodne bol podtlakový odvod vzduchu z kúpeľní a WC vybavený centrálnym systémom s nástrešnými ventilátormi. Vetranie kuchyne boli a zostali len okná bez digestorov. V rokoch 2008 až 2009 bolo realizované zateplenie a výmena strešných ventilátorov za vetracie turbíny. U niektorých bytov predchádzala zatepleniu obvodového plášťa aj výmena okien. Vetracie potrubie zostalo pôvodné, a to z azbestocementu. Koncové elementy - vetracie mriežky boli napojené vo väčšine bytov netesne, v priebehu rokov ju mnohí užívatelia bytov nekoordinovane menili - zväčšovali, zmenšovali a niektoré vetracie prieduchy úplne zakryli.



Všeobecné dispozičné riešenie bytov je obdobné ako u mnohých ďalších panelových domov, t. j. pobytové miestnosti sú s oknami do fasád, hygienické miestnosti situované v strede dispozícii domov bez možnosti priameho vetrania.

2. Meranie a hodnotenie

Meranie a sledovanie prebehlo v priebehu mesiaca jún a júl (letné obdobie). Jednorázovo, pri zavrených oknách prebehlo meranie prietoku odvádzaného vzduchu z kúpeľne a WC nad sebou umiestnených bytov. Pre ďalšie sledovanie boli vybrané štyri kúpeľne užívaných bytov v rôznych nadzemných podlažiach rovnakého vchodu, v ktorých bolo nad vaňou umiestnené zariadenie pre meranie a zaznamenávanie vlhkosti a teploty.

Základným parametrom funkcie zariadenia je prietok odvádzaného vzduchu. Namerané hodnoty v letnom období s vonkajšou teplotou vzduchu 17 až 19 °C pri miernom vetre uvádza tabuľka 1.

Záväzné (zákonné) požiadavky uvádzajúce konkrétne hodnoty pri vetraní hygienických miestností bytových domov v ČR nie sú. Vyhláška č. 268/2009 Sb. o technických požiadavkách na stavby uvádza "Záchody, priestory pre osobnú hygienu a priestory pre varenie musia mať umelé osvetlenie v súlade s normovými hodnotami, musia byť účinne odvetrané v súlade s normovými hodnotami a musia byť dostatočne vykurované s možnosťou regulácie tepla." [1]. Návodom pre hodnotenie môžu byť normové požiadavky, legislatívne požiadavky pre pracovné prostredie a technické doporučenie. Podľa ČSN 74 7110 - Bytové jadrá je množstvo vetracieho vzduchu pre WC 25 m3/h, kúpeľňu 75 m3/h a kuchyňu 100 m3/h. Smernica STP-OS4/č. l/2005 uvádza 60 m3/h pre kúpeľne, 40 m3/h pre WC a 60 m3/h pre kuchyne (hodnoty upravené podľa DIN 1946-2 a ČSN 06 0210). Prietok vzduchu je závislý na vývin škodlivín, ktorými sú v prípade hygienických miestností vodná para a pachy. Pre kúpanie vo vani sa uvádza produkcia vlhkosti 700 g/h, pre sprchovanie 2600 g/h. Tomu zodpovedajú prietoky 42 až 260 m3/h. Podrobnejšie so stanoveným množstvom vetracieho vzduchu pozostáva napríklad [2], kde autorka odporúča pre kúpeľňu prietok 100 m3/h aj s ohľadom na možnosť sprchovania vo vani. Za základné funkčné parametre vetrania možno považovať prietok vzduchu, ktorý sa podľa zvyklosti má pohybovať v rozmere: WC 25 až 50 m3/h, kúpeľňa 60 až 150 m3/h, pričom konkrétna hodnota závisí tiež na tom, či je vetranie trvalé alebo nárazové. Merané hodnoty prietokov pri trvalom vetraní s odvodom vzduchu šachtou s vetracou turbínou bez ventilátoru boli takmer vo všetkých prípadoch výrazne pod spodnou hranicou rozmerí, ako dokladá tab. 1.

Medzi sledovanými bytmi boli značné rozdiely v užívaní kúpeľní v závislosti od počtu užívateľov bytov, spôsob kúpania a ich hygienickom štandarde, vybraný týždeň dvoch bytových jednotiek v grafe na obr. 2 a 3. Nárast relatívnej vlhkosti je vždy spojený s užívaním kúpeľní.

Ďalším hodnotiacim kritériom funkčnosti vetrania je schopnosť odvádzať vodnú paru, teda udržovať v priestore primeranú relatívnu vlhkosť. Stanovenie prípustnej relatívnej vlhkosti je veľmi problematické, ani predpisy, ani doporučenie sa k tomuto aspektu funkcie vetrania nevyjadrujú. Kúpeľňa nie je pobytovou miestnosťou, sú tu zdroje vlhkosti. Napríklad pre bazénové haly činí prípustná relatívna vlhkosť 65 % a pre sprchy 85 % [3]. Jedným z predpokladov je však zodpovedajúce prevedenie stavebných konštrukcií a ich údržba (dlažby, obklady, protipliesňové omietky, dezinfekcie). Bytové jadrá nemusia byť takto vybavené, preto je vhodné uvažovať s hodnotou nižšou, najvyššie krátkodobo 80 % a dlhodobo 60 %.

celý článok tu

autor - Ing. Marcela Počinková, Ing. Olga Rubinová, Ph.D.

zdroj - www.tzb-info.cz