Prístupové cesty k pozemkom a stavbám

Ľudia používajú najrôznejšie cesty a skratky cez cudzie pozemky a vôbec neuvažujú nad tým, čo ich oprávňuje k tomuto užívaniu. Vyhrotenie nastane, akonáhle sa vlastníci využívaných pozemkov ohradia a bránia cudzím užívateľom v ich návyku.

Napriek tomu právne vzťahy ponúkajú rôzne možnosti úprav väzieb medzi vlastníkmi a užívateľmi. Je na rozhodnutí vlastníka pozemku pristúpiť na najvýhodnejšiu právnu úpravu a iba v najkrajnejšom prípade sa obracať na súd a alebo správny orgán.
Jedna z právnych úprav vzťahov v prístupe ku svojej nehnuteľnosti cez cudzí pozemok je dohoda , uzavretá buď písomnou alebo ústnou formou. Forma môže byť odplatná a alebo bezodplatná. Záleží na dohode zmluvných strán, ktorý z variantov im vyhovuje.
Ďalšia forma užívania je výprosa . Predovšetkým ide o neformálnu dohodu, kedy vlastník mlčky toleruje využívanie svojho pozemku, ani keby uzavrel s užívateľmi nejakú dohodu, či zmluvu. Pri tomto vzťahu sa predovšetkým uplatňujú dobré susedské vzťahy, kedy nedochádza ku konfliktným situáciám. Výprosa napriek tomu môže byť vlastníkom kedykoľvek jednostranne ukončená a užívateľovi nezakladá žiadne nároky k užívaniu pozemku.
Inou možnosťou je využitie práva viazaného na nehnuteľnosť a nie na osobu. Je to tzv. vecné bremeno . Takéto právo je potom zaväzujúce i pre budúceho vlastníka pozemku. Tento spôsob upravuje Občiansky zákonník. Vecné bremeno vzniká na základe uzavretej zmluvy medzi stranami a okamihom zapísania do katastru nehnuteľností. Plnenie povinností možno v tomto prípade vymáhať občianskoprávnou cestou a v prípade nedohodnutia môže o spore vo veci prístupu rozhodnúť súd, alebo v krajnom prípade správny orgán - vyvlastňovací úrad. Ako už vyplýva zo zhora uvedeného, vecné bremeno nie je záväzkovým vzťahom k osobám, ale ide o viazané právo k nehnuteľnostiam. V takých prípadoch môže súd v prospech vlastníka resp. majiteľa nehnuteľnosti, zriadiť bremeno s prístupom cez cudzí pozemok. Tento variant možno aplikovať v krajných prípadoch, kedy súčasné usporiadanie pozemku nemá riešenie - napríklad pri rozčlenení parcely rôznym vlastníkom na základe dedičského konania. Aby bol zachovaný prístup k nehnuteľnostiam, tak sa požiadavky na zmenu dispozícii od žiadateľov vyhodnocujú samostatne a orgány obce odporučia také riešenia, ktoré nekomplikujú miestne usporiadanie a nevytvárajú narušenie pokojného stavu v danej lokalite. Zložitejšia situácia nastáva, keď sa nejedná o súkromnoprávne užívanie pozemku, ale na pozemku sa nachádza komunikácia, ktorá v rámci vecného bremena je presne vymedzená len pre určitý okruh osôb a alebo ide o komunikáciu všeobecne užívanú pre neuzavretý okruh osôb. Tu sa v prvom prípade jedná o reguláciu súkromného práva a v druhom prípade sa stretávame s právom verejným a to so zákonom o komunikáciách.

Celý članok tu

Autor : Vladimír Brodský, miestostarosta MČ Brno-Bystrc

Zdroj : Bystrcké noviny