Na celoročnú prípravu OPV sú v našich podmienkach najvhodnejšie kovové slnečné kolektory so selektívnou konverznou vrstvou na absorbéri a s nútenou cirkuláciou pomocou obehového čerpadla. Energetický zisk u takýchto zapojení predstavuje 400 ÷ 550 kWh/m2 ročne a kolektormi možno ekonomicky zmysluplne pokryť 50 ÷ 70 % ročných energetických potrieb na tento účel. Pri väčších systémoch je potrebné v rámci projektovej prípravy vykonať energetickú bilanciu, na základe ktorej sa nadimenzuje veľkosť kolektorového poľa i ostatných súčastí systému. V prípade menších objektov pre prípravu OPV (rodinné domy) významnejší výrobcovia slnečných kolektorov ponúkajú ucelené zostavy s výkonovo a cenovo optimalizovanými komponentmi. Obvykle sa dimenzujú tak, že 1 až 1,5 m2 kolektorovej plochy stačí na prípravu cca 50 l teplej vody. Veľkosť solárneho bojlera sa volí obyčajne na 1,5 až 2 - dňovú potrebu OPV. Pri hydraulických výpočtoch platí, že rýchlosť prúdenia kvapaliny v potrubiach by mala byť cca 0,5 m/s. Vo všeobecnosti sa dnes presadzujú tzv. "low-flow" systémy, keď sa prietok teplonosnej kvapaliny vypočíta z požiadavky 12 ÷ 15 l/m2 . h.
Ohrev bazénov – vonkajších i vnútorných sa obvykle kombinuje s prípravou OPV a niekedy aj s podporou vykurovania. Bazény sú vďačným objektom pre solárny ohrev. Sú veľkým spotrebičom tepla na nízkej teplotnej úrovni, čo má veľmi priaznivý vplyv na účinnosť a celkový ročný energetický zisk kolektorov. Aj v tomto prípade platí, že korektné je navrhovanie veľkosti solárneho poľa na základe energetickej bilancie, ale pre orientačné navrhovanie takisto existujú z praxe vychádzajúce pravidlá.
§ Pre vonkajší nekrytý bazén treba rátať s veľkosťou kolektorového poľa na úrovni 40 ÷ 60 % plochy bazéna.
§ Pre interiérový bazén s celoročnou prevádzkou predstavuje plocha kolektorov 60 ÷ 80 % hladiny bazéna, prípadne i viac.
§ Bazény pod transparentnými krytmi sú problematické z hľadiska dimenzovania solárneho ohrevu, pretože v letnom období sa prehrievajú aj bez kolektorov a treba ich ešte, naopak, chladiť.
Veľmi perspektívnou oblasťou využitia slnečných termických kolektorov je chladenie, pretože v období najväčšej intenzity slnečného žiarenia je treba aj najväčší chladiaci výkon. Doteraz boli tieto zariadenia známe predovšetkým z Ameriky, Austrálie či Izraela. Postupne prenikajú aj na európsky kontinent a už sa ponúkajú komerčné zariadenia s malými výkonmi pre potreby letného chladenia domov a iných objektov. V roku 2003 bolo dané do prevádzky najväčšie solárne chladiace zariadenie v juhoslovanskej Prištine.
celý článok tu
autor - Autor: Ing. Milan Novák, CSc., Ing. Ján Tomčiak
zdroj: www.tzb-info.sk